1) Stretávate sa vo svojej praxi aj s dlhmi pozostalých klientov – o aké prípady najčastejšie ide? Popíšte to bližšie?
V rámci mojej praxi advokáta sa stretávam najmä s prípadmi – keď poručiteľ (zomrelý) zanechá dlhy a jeho dedičia sa na mňa obrátia s požiadavkou právnej pomoci pri ich zastupovaní ako dedičov (možných dlžníkov) voči veriteľom poručiteľa alebo s prípadmi – keď sa na mňa obrátia veritelia, ktorým zostala pohľadávka voči poručiteľovi.
Riešenie a poradenstvo v jednotlivých prípadoch sa odvíja od konkrétnych skutkových okolností, právne poradenstvo začína pri zastupovaní v dedičskom konaní a končí väčšinou po uspokojení dlhu (čiastočnom uspokojení alebo právoplatnom rozhodnutí o nezodpovednosti za dlhy) poručiteľa.
Základnou zásadou uplatňovanou v rámci dedičského konania je zásada „nikto nemôže zdediť viac dlhov ako majetku“, v inom vyjadrení „nikomu nemôže byť dedičstvo na ťarchu“. Uvedené znamená, že pri dedení dlhov po poručiteľovi – dedičia sú povinní na ich úhradu len do výšky aktív dedičstva – a to každý dedič len do výšky ceny nadodudnutého dedičstva, nikdy nie sú povinní na úhradu dlhov po poručiteľovi zo svojho majetku – v zákonnom vyjadrení § 470 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník „Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.“
2) Idú dlhy z podnikania vždy do dedičského konania? Kto určí hodnotu firmy v prípade živnostníka či eseročky a či z nich vôbec možno niečo dediť?
V rámci podnikania je potrebné rozlišovať, či poručiteľ podnikal ako fyzická osoba – podnikateľ alebo bol spoločníkom (akcionárom, resp. mal inú majetkovú účasť) v obchodnej spoločnosti (najčastejšie spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo).
V prípade, ak poručiteľ podnikal ako fyzická osoba – tak jeho aktíva v rámci uvedenej podnikateľskej činnosti (napr. hnuteľné veci, nehnuteľnosti, pohľadávky), ako aj jeho pasíva – tj. dlhy sú predmetom dedičstva – a to každé jednotlivo, pričom sa uplatňuje zásada „nikto nemôže zdediť viac dlhov ako majetku“. Zákon č. 455/1991 Zb. Živnostenský zákon zároveň stanovuje podmienky a možnosti pokračovania v živnosti zo strany dedičov.
Ohľadom hodnoty jednotlivého majetku – tu sa aktíva zahŕňajú v hodnote určenej dohodou dedičov so súhlasom notára prejednávajúceho dedičstvo, alebo v prípade, ak sa dedičia nevedia dohodnúť (alebo v dôsledku nízkej navrhovanej hodnoty zo strany dedičov, s ktorou notár nesúhlasí), tak vo výške určenej príslušným znalcom. Hodnota aktív dedičstva by mala byť porovnateľná s obdobnými vecami/majetkovými právami na trhu, dlhy sa do dedičstva zahŕňajú v ich nominálnej výške.
V prípade, ak poručiteľ bol majiteľom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným (resp. iného majetkového podielu v obchodnej spoločnosti – pozn. v rámci textu z dôvodu najrozšírenejšej účasti sa budem venovať obchodnému podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, obdobné zásady sa uplatňujú aj pri ostatných obchodných spoločnostiach) predmetom dedičstva je táto majetková hodnota, tj. nie jednotlivo majetok a dlhy obchodnej spoločnosti, ale majetková účasť v nej – obchodný podiel (akcia, vklad v družstve).
Obchodný podiel predstavuje účasť jeho majiteľa na spoločnosti – hodnota obchodného podielu je závislá od reálneho ekonomického stavu predmetnej spoločnosti.
Reálna hodnota obchodného podielu môže zodpovedať jeho nominálnej hodnote – tj. zapísanej v obchodnom registri, ale napríklad pri spoločnosti, ktorá nemá žiaden majetok, je zadĺžená, hospodársky výsledok je stratou – takýto obchodný podiel reálne nemá hodnotu zapísanú v obchodnom registri. Naopak pri spoločnosti, ktorá má značný majetok, má priaznivé hospodárske výsledky môže nastať situácia, že hodnota obchodného podielu, tak ako je zapísaná v obchodnom registri nezodpovedá jeho reálnej hodnote, ktorá je vyššia.
V praxi sa hodnota obchodného podielu taktiež určuje dohodou dedičov so súhlasom notára prejednávajúceho dedičstvo, a to na základe ekonomických podkladov spoločnosti, čo sa využíva najmä pri spoločnostiach, ktoré svoju činnosť nevykonávajú a ich majetok je nulový. Pri majetkovej účasti v spoločnosti, ktorá vykonáva svoju činnosť, je však už štandardom určovanie hodnoty príslušným znalcom, keďže sa jedná o obtiažnejšie určenie hodnoty, kde je potrebné vziať do úvahy viacero ekonomických faktorov.
3) Ak má dlhy živnostník, môže si nejakým spôsobom ošetriť, aby jeho rodina (manželka, či deti) dlhy nezdedili? (napríklad nejakým vyhlásením, či zmluvou, alebo zrušením BSM?)
Jediný právny úkon, ktorý môže fyzická osoba urobiť pre prípad svojej smrti je závet (resp. pre účely vydedenia – listina o vydedení). Ani v závete však nie je možné aktíva a pasíva dedičstva oddeliť – napríklad stanoviť, že poručiteľ odkazuje aktíva jednému z dedičov a pasíva inému alebo uviesť, že pasíva sa dediť nebudú. Pri dlhoch sa uplatňuje zásada zodpovednosti za ne, avšak vždy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Uvedené sa vzťahuje tak na fyzickú osobu nepodnikateľa, ako aj na fyzickú osobu podnikateľa. Zrušenie BSM je úpravou zodpovednosti manžela, ktorý nepodniká počas života „podnikateľa“ – kedy sa modifikuje zásada, že za dlhy fyzickej osoby podnikateľa táto zodpovedá aj majetkom v BSM (tj. modifikuje sa zodpovednosť manžela/manželky fyzickej osoby podnikateľa, ktorá musí strpieť uspokojenie veriteľa podnikajúceho manžela z majetku v BSM). Po zrušení BSM zodpovedá fyzická osoba podnikateľ len majetkom, ktorý je vo vlastníctve tejto osoby. Opätovne však je to úprava počas života „podnikateľa“, po jeho smrti jeho aktíva a pasíva prechádzajú na dedičov.
Je možné ešte počas života usporiadať svoj majetok tak, aby v čase smrti fyzická osoba žiaden majetok nevlastnila, tu sa však jedná o právne úkony (či už predaj, darovanie) počas života, ktorých výsledkom je, že žiadne aktíva v dedičstve nebudú. V prípade, ak by sa jednalo o účelové prevody v snahe ukrátiť veriteľov poručiteľa je potrebné upozorniť na možnú odporovateľnosť týchto právnych úkonov zo strany veriteľov.
4) Na druhej strane, ak má dlhy eseročka, či už v banke alebo na poistnom, musí po zosnulom niekto tieto dlhy splatiť? Neručí sro-čka len do výšky základného imania? Poraďte tiež, ako to možno „ošetriť“?
Dlhy obchodnej spoločnosti, sú dlhmi tohto subjektu, ktorý je odlišný od fyzickej osoby, ktorá má v spoločnosti obchodný podiel (poručiteľ). Dlhy tejto spoločnosti musí splatiť táto spoločnosť – a táto spoločnosť „nezomiera“ – je možné ju zrušiť v zmysle zásad uvedených v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, resp. v prípade úpadku je potrebné sa spravovať zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Na dlhy spoločnosti nemá vplyv skutočnosť, že jej spoločník, resp. jeden z jej spoločníkov zomrie.
Za dlhy spoločnosti zodpovedá spoločnosť celým svojím majetkom, spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.
5) S čím majú príbuzní po podnikajúcich zosnulých najviac starostí po právnej stránke a čo by ste im poradili? Kedy možno dlhy za nich odmietnuť a aké následky to prípadne má?
Najťažšie sú situácie, ak poručiteľ bol osobou, na ktorú bolo podnikanie naviazané a on sám disponoval odbornými vedomosťami na vedenie podnikania, pričom po jeho úmrtí je potrebné v živnosti pokračovať, riešiť obchodné vzťahy, vrátane dlhov a dedičia nie sú osobami odborne zdatnými, prípadne sú to maloleté deti.
Živnostenský zákon uvedenú situáciu rieši a umožňuje dedičom (alebo súdom ustanovenému správcovi dedičstva) pokračovať v živnosti až do skončenia dedičstva, po jeho ukončení môžu dedičia, ktorí nadobudli majetkový podiel používaný na prevádzkovanie živnosti, v živnosti pokračovať, avšak do šiestich mesiacov musia získať vlastné živnostenské oprávnenie, okrem manžela poručiteľa, ktorý získal takýto podiel – tento môže podnikať na základe živnostenského oprávnenia poručiteľa.
V prípade, ak dedičia nemajú záujem na pokračovaní podnikania je potrebné ukončiť obchodné vzťahy tak, aby boli zabezpečené súvisiace práva a povinnosti, kedy väčšinou dedičia potrebujú právnu pomoc.
Radou z mojej strany je – a to ešte žijúcim podnikateľom, aby už počas života, ak majú záujem na zachovaní podnikania a na uľahčení situácie dedičov – aby aspoň v základoch oboznámili so svojím podnikaním prípadného dediča, resp. inú osobu, ktorá po prípadnom úmrtí bude vedieť pokračovať v podnikaní alebo bude vedieť poskytnúť informácie tak, aby toto podnikanie mohlo byť v súlade so zákonom ukončené.
A radou pre dedičov, ktorí nemajú žiadne vedomosti o podnikaní, je vyhľadať odbornú pomoc, s ktorou bude jednoduchšie a bez ďalších následkov možné podnikanie ukončiť.
Možnosť odmietnutia dlhov samostatne neexistuje, je možné odmietnuť dedičstvo ako také – aj aktíva a pasíva – vybrať si z dedičstva len aktíva – tie prijať a pasíva odmietnuť – náš právny poriadok nepripúšťa.
V prípade odmietnutia dedičstva sa na dediča hľadí ako na zosnulého a nastupujú jeho právni nástupcovia, v prípade odmietnutia dedičstva všetkými do úvahy prichádzajúcimi dedičmi je dedičom štát, ktorý nemôže dedičstvo odmietnuť.
V prípade predlženého dedičstva je možnosť deičov sa s veriteľmi dohodnúť tak, že im dedičia dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov, táto dohoda musí byť schválená súdom, ktorý ju schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak sa dedičia s veriteľmi pri predĺženom dedičstve nedohodnú, nariaďuje sa likvidácia dedičstva, pričom sa po speňažení dedičstva vykoná uspokojenie veriteľov podľa zásad uvedených v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
6) Ako sa vlastne veritelia dozvedia, že zosnulý, ktorý im mal splácať dlh zomrel? Je tam nejaká povinnosť aj zo strany pozostalých, alebo nemuseli vedieť o všetkých dlhoch zosnulého? Ako sa to v praxi rieši?
V našom právnom poriadku sa uplatňuje zásada „právo patrí bdelím“ – čo znamená, že veritelia sa o svoje pohľadávky majú zaujímať a „strážiť“ si nielen lehotu premlčania, ale aj existenciu svojich veriteľov. Samozrejme nie je možné, aby neustále kontrolovali, či im veriteľ nezomrel, avšak v praxi, ak majú veritelia záujem a nenechajú svoju pohľadávku bez vymáhania dlhšiu dobu, sa o úmrtí veriteľa dozvedia (či už vrátením poštovej zásielky, informáciami od susedov, v prípadnom súdnom konaní).
Dedičia väčšinou nemajú vedomosť o dlhoch poručiteľa, najmä vzniknutých v rámci podnikania. Podnikatelia sú však povinní viesť účtovníctvo, v ktorom je zachytený ekonomický stav fyzickej osoby podnikateľa, tj. aj dlhy. Notár je oprávnený si vyžiadať účtovníctvo poručiteľa, alebo obchodnej spoločnosti, v ktorej mal poručiteľ obchodný podiel.
Taktiež je možné využiť zákonnú možnosť zo strany dedičov a navrhnúť príslušnému súdu aby vydal uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili pohľadávky voči poručiteľovi v stanovenej lehote. V rámci praxe sa však táto možnosť často nevyžíva, z mojej strany sa odporúča najmä v prípade úmrtia osôb podnikajúcich – živnostníkov.
V prípade ak sa dlh v dedičstve neprejedná, tento dlh si môže veriteľ uplatniť voči dedičom, avšak s dodržaním zásady, že dedič nemusí uhradiť viac ako zdedil (ak ho dedičia neuhradia dobrovoľne, môže sa veriteľ obrátiť na súd). V prípade, ak sa po ukončení dedičstva objaví len dlh poručiteľa tento sa samostatne v dedičskom konaní neprejednáva.
Je v záujme dedičov aby v rámci dedičského konania dedičstvo prejednali v celom rozsahu a podali čo najpresnejšie informácie, len tak je možné dedičstvo ukončiť tak, aby v budúcnosti, aj po ukončení dedičského konania, sa neobjavoval nový majetok, nové dlhy, čo vyžaduje opätovné dedičské konanie, resp. prípadné súdne konania, ak sa veriteľa svojich pohľadávok voči dedičom budú domáhať.
V Bratislave, dňa 09.09.2013
JUDr. Vladimíra Klučková, advokátka
Uverejnené: Hospodárske noviny